Titulna fotka

Juraj Kubánka

tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér

* 31.10.1928, Turo tri dvory / Turie pri Žiline

J. Kubánka pochádza z učiteľskej rodiny. Už v detstve dostal dôležitý základ od svojej matky Bronislavy, nestorky vo folklórnom hnutí, zakladateľky detského súboru v „Troch“ Liptovských Sliačoch. Tu niekde vznikli zárodky jeho vzťahu k ľudovému tancu. Základné školské vzdelanie získal v Liptovských Sliačoch a Ružomberku. Lekárska fakulta v Bratislave, kde bol prijatý v roku 1947, sa stala len prechodnou stanicou jeho ambícií. Počas štúdia na VŠMU (pedagógovia J. Reimoser, I. V. Psota, R. Braun; absolvoval v roku 1957) bol so svojou skupinou Odzemkári (1948 – 1949) jedným z rozhodujúcich činiteľov, ktorý rozhodol o umeleckom smerovaní súboru Lúčnica. Neskôr, 24. októbra 1949, prešiel do SĽUK–u.

Štúdium na VŠMU absolvoval so záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). V SĽUK–u pôsobil až do odchodu do dôchodku, 31.12.1993, ako tanečník, choreograf, umelecký vedúci. Súčasne pôsobil od roku 1971 ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru (SLA v Budyšíne – Bautzene, SRN).

Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných. Kubánkova umelecká dráha je najdlhšie spojená so SĽUK–om, ale má neobyčajne pevné spojenie aj so spomínaným súborom Lužických Srbov (Srbským ľudovým súborom – SLA), ďalej s poľským štátnym súborom ŚLĄSK (ŠLONSK), ako aj ďalšími telesami Lúčnica, Poddukliansky ukrajinský ľudový súbor, Československý štátny súbor piesní a tancov. Súbor Lužických Srbov dosiahol pod jeho vedením vysokú umeleckú úroveň. Neodmysliteľnou súčasťou jeho choreografickej tvorby je ďalšia spolupráca s médiami a divadlami: Filmové štúdio Koliba – Rodná zem (Myjavský tanec, Cepíkový tanec, Východoslovenský tanec, 1954), filmová adaptácia opery J. Cikkera Jánošík – tanečná časť (1987), STV (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis), SND (Krútňava, 1952) a ŠD, Divadlo Romatan v Košiciach, Divadlo bratov Mrštíkovcov v Brne. Prispel aj pre prvý program Laterny magiky. Zo zahraničných aktivít mimo už spomínaných súborov sú najvýznamnejšie tvorivé počiny v nemeckých súboroch – Vojenský súbor E. Wienarta, Berliner Tanzensemble (Zábava s celtou, Dolnosrbský dievčenský tanec a i.) a muzikál Krabat v Nemecko–srbskom divadle v Bautzene (SRN).

„Choreografický rukopis a poetika tanečných kompozícii Juraja Kubánku je charakteristická nebývalou priestorovou kresbou, prehodnotením a mierou štylizácie pôvodného materiálu v značnom rozpätí, bohatosťou tanečných motívov, so širokým tematickým záberom a javiskovou atmosférou.“

Emil T. Bartko
tanečný historik a kritik

 

Juraj Kubánka

„Ľudová pieseň i tanec sú výrazom tvorivej sily nášho človeka, ktorý nimi dáva hold životu, ako aj zemi, z koreňov, z ktorých on vzišiel.
Úlohou profesionálneho umelca je krásu a mravnosť, ktorá je podstatnou náplňou ľudového umeleckého prejavu, spoznávať, zaujať k nej svoj vlastný postoj a ten ďalej vypovedať majstrovskou formou v príslušnej umeleckej reči.
Neznamená to nejakú autorskú nadriadenosť vo vzťahu k ľudovému umeniu. Práve naopak, je to ustavičné hľadanie nových možností a spôsobov odkrývania krásy a mravnosti ľudovému umeniu vlastných a to s veľkou úctou, bázňou a pokorou.
Len takýmto spôsobom možno toto nesmierne bohatstvo našich predkov uchovať i budúcim generáciám.“

J.K

Vyznamenania

V roku 1966 bol Jurajovi Kubánkovi udelený titul zaslúžilý umelec ako poprednému choreografovi a priekopníkovi scénického ľudového tanca na Slovensku.

V roku 2003 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu D. G. Licharda.

28.7.2007 – získava cenu „Animus Silesiae“ pri príležitosti 54. výročia založenia súboru Śľask (poľský štátny súbor piesní a tancov)

1.9.2008 – na návrh vlády SR udelil prezident republiky Ivan Gašparovič Jurajovi Kubánkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej ľudovej kultúry a umenia.

14.6.2018 - Cena ministerky kultúry SR za rok 2017 za celoživotné umelecké pôsobenie a výrazný podiel na rozvoji slovenských profesionálnych folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica, osobitne za výnimočnú choreografickú tvorbu s nezameniteľným tanečným rukopisom.

profesionálne umelecké teleso
hudobno-tanečné programy
centrum tradičnej kultúry
vlastná divadelná scéna