Tančiareň

Snímka je nakrútená úplne bez slov. Všetko však divákovi majstrovsky sprostredkúva prostredníctvom syntézy hudby, tanca, pantomímy, masiek a kostýmov. V niekoľkých epizódach, odohrávajúcich sa v rozpätí takmer päťdesiatich rokov (1936 – 1983), sú v Tančiarni pripomenuté významné momenty z minulosti Francúzska, a spolu s ním vlastne aj celej Európy. K popularite filmu prispievajú mnohé charakteristické melódie tých čias, vrátane šansónov Édith Piaf a piesní Beatles. Originálnu koncepciu tanečného rozprávania prevzal známy taliansky režisér Ettore Scola z pantomimického divadelného predstavenia, ktoré uvádzalo parížske Le Théâtre du Campagnol v roku 1981. Do filmových úloh boli obsadení priamo herci úspešnej divadelnej adaptácie, pretože ich zohratosť bola v tomto prípade zárukou celosvetového úspechu filmu.