ŚLĄSK a SĽUK – Kultúrne mosty Európy

Sliezsky súbor piesní a tancov ŚLĄSK a Slovenský ľudový umelecký kolektív sa predstavia v spoločnom hudobno-tanečnom programe Kultúrne mosty Európy pri príležitosti poľského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2025. Program podporilo Ministerstvo kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky v rámci programu Inšpirujúca kultúra 2025-2026.

Ide o organizované predstavenie v Divadle SĽUK realizované v rámci projektu Kultúra pre školy, ktorý je podporený Ministerstvom kultúry SR. Predstavenie je spojené s prezentáciou prvkov a aktivít zapísaných do zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Stravinskij

Petruška a Svätenie jari

Dve tanečné diela na hudbu Igora Stravinského vznikli v rámci spolupráce Katedry tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave a Slovenského ľudového umeleckého kolektívu.

Igor Holováč, bývalý vedúci sólista Baletu SND, patrí úspešným absolventom VŠMU v Bratislave (špecializácia choreografia – choreografia baletu). Počas svojej kariéry pracoval v umeleckých a vzdelávacích inštitúciách ako Slovenské národné divadlo, Laterna magika v Prahe, Slovenské divadlo tanca, Slovenský ľudový umelecký kolektív, ND Brno Národné divadlo moravskoslezské, Divadlo Jozefa Kajetána Tyla, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, ND Košice, ŠD Banská Bystrica, Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, Súkromné tanečné konzervatórium Liptovský Hrádok a v mnohých ďalších.

Balet Petruška rozpráva o troch bábkach s ľudským srdcom, ktoré bábkar priviedol k životu počas fašiangového jarmoku v Petrohrade. Petruška (postava napoly komická a napoly tragická) sa zaľúbi do Baleríny, ale súboj o ňu prehráva so silnejším Maurom. Napriek všetkému však Petruška zostáva symbolom nezlomnej lásky a nepoddajného ducha. Pôvodný príbeh troch bábok nesie hlboké, stále aktuálne posolstvo. V súčasnosti sa k nemu pridáva téma manipulácie: každý sa môže stať bábkou v rukách manipulátora, no rovnako každý sa môže stať manipulátorom.

Hana Vidová je absolventkou Vysokej školy muzických umení v Bratislave, Katedry tanečnej tvorby, odboru Choreografia baletu pod vedením Mgr. art. Igora Holováča. Je autorkou choreografií uvedených na Večeroch tanečného umenia VŠMU a Baletu SND: Prédateurs (2019), tRi (2021), Don José (2022), choreografie Inside Out (2023) uvedenej v rámci titulu Slovenského národného divadla Fashion Ballet ‘23 a diela 1984, ktoré je súčasťou tanečného dvojtitulu 1984/Portrét Doriana Graya (choreografia Igor Holováč) vytvoreného v spolupráci s baletom Štátnej opery Banská Bystrica. 

Svätenie jari je príbeh o sile prírody, o rituáli, v ktorom sa človek poddáva jej neúprosnej moci. Vychádza z pohanských osláv príchodu jari, kde sa má mladé dievča stať obeťou, aby privolalo priazeň prírody. V tomto spracovaní však osud vezme do rúk jej staršia sestra – rozhodne sa obetovať namiesto nej. Tento akt premieňa príbeh na drámu o sile sesterskej lásky, o voľbe a o tom, kto napokon nesie bremeno obety.

Petruška

choreografia: Igor Holováč

Hudba: Igor Stravinskij

Dramaturgia – Eva Gajdošová

Svätenie jari

choreografia: Hana Vidová

Hudba: Igor Stravinskij

Účinkujú členovia tanečnej zložky SĽUK-u

Ondráš a SĽUK

Vojenský umelecký súbor Ondráš a Slovenský ľudový umelecký kolektív! Dve legendy na jednom pódiu!

Profesionálne umelecké telesá, ktoré si získali srdcia divákov doma aj v zahraničí spolu vytvorili jedinečný zážitok, na ktorý budete ešte dlho spomínať. Nečakajte, že vám ostatní budú rozprávať, aké to bolo. Tešíme sa na vás v hľadisku!

STROMORADIE

Zoskupenie Stromoradie voľne nadväzuje na tvorbu ansámblov, v ktorých sú jeho hudobníci stále činní, avšak s väčším dôrazom na zložené a nepravidelné rytmické a polymetrické štruktúry.

Jeho členmi sú Stano Palúch – husle, perkusie, Marcel Comendant – cimbal, Peter Korman – kontrabas a Simona Hulejová – spev.

Hudobníci čerpajú inšpiráciu z tradičnej a vážnej hudby, jazzu, balkánu a world music. Kladie sa tu dôraz na spev, ktorý je veľmi pohyblivý a viacej plní funkciu hudobného nástroja, ako statickej deklamácie textu. Improvizácia hrá rovnako dôležitú úlohu. Komponované úseky sa striedajú s úsekmi improvizovanými, čím sa vytvárajú mnohé hudobné farby a nálady.

Slovenské Vianoce

Tanečná komédia Slovenské Vianoce je už tradičným opusom SĽUK‑u. Autorský tím sa pri jeho tvorbe inšpiroval najmä slovenským ľudovým divadlom, ktoré predstavuje nenapodobiteľnú syntézu sakrálnych a profánnych tém. Tie našli svoj obraz v betlehemských hrách a tradičných obchôdzkach s ľudovým divadlom tohto obdobia (Chodenie s  hadom, Hra o Herodesovi, Hľadanie nocľahu, Traja králi a ďalšie). Vo všeobecnosti ide najmä o zobrazenie biblických motívov, ktoré súvisia s narodením Ježiša Krista, so zjavením betlehemskej hviezdy a s poklonou troch mudrcov „od východu.“

Gašparko

Tanečná veselohra je určená deťom od 4–9 rokov. Scénická forma je postavená na spojení tradičného bábkového divadla a ľudového tanca a hudby. I keď ide o tradičné podoby umenia, spôsob spracovania je aktuálny a rešpektuje svet malých súčasníkov. Program si kladie za cieľ aktivizovať deti a zapájať ich priamo do diania na scéne. Deti tak nielen sledujú rozprávkovú jarmočnú krajinu, ale spolu s jarmočníkmi sa vyšantia a svojou šikovnosťou a umom pomôžu Gašparkovi nájsť a urobiť poriadky so zlými čertami.

Program je primárne určený deťom, ale jeho štruktúra ho stavia i do polohy rodinného predstavenia.

O GADŽE BAŠAVEN

Kapela O Gadže Bašaven s láskou prezentuje pestrosť rómskej hudby. Sú to piesne staré i nové, slovenské, rumunské, maďarské, všetky originál rómske. Ich muzika je o rovnosti, o radosti z inakosti, o ohni a tanci, láske a priateľstve. Vytrhne vás z kancelárskej stoličky a posadí do pestrofarebného koča, ktorý večer nezastavuje.

Speváčku Jounu (Júlia Kozáková) môžete poznať vďaka albumu Manuša, ktorý získal ocenenie Radio_Head Award za rok 2022 v kategórii World music. Na kontrabas hrá Citrom (Michal Smetana), ktorý pod svojím gádžovským menom hrá v snovej kapele Tolstoys. Primáš Zindelo (Matúš Kyseľ) a cimbalista Sandra (Peter Leto) budovali bájnu kariéru v ĽH Ekonóm, aby sa teraz konečne mohli venovať poriadnej hop čip muzike. Čávo gitarista Báro Krečúno (Pavol Viecha) je vo svojom civilnom živote divadelným režisérom, ktorý sa venuje sa čo najkontroverznejším témam, napríklad aj v SND. 

Tí, ktorí kráčali pred nami

Každý umelecký smer má svojich velikánov, postavy z histórie, ktoré stoja na pomyselnom piedestáli. Nie je tomu inak ani vo svete tanečného umenia. Základy moderného tanca položila prvá generácia jeho tvorcov: Loië Fuller, Isadora Duncan, Ruth St. Denis a Ted Shawna. Moderný tanec sa zrodil z ich obetavej a vyčerpávajúcej práce, koncom 19. a na začiatku 20. storočia. Mladí tvorcovia ich dávno zabudnutým choreografiám opäť vdýchnu život a na javisku budú poodhalené aj ich turbulentné, ale obdivuhodné životné osudy. Vrátia sa tak z pomyselného tanečného Olympu späť do divadla. Spomínané diela sa takmer nezachovali, východiskom pre ich oživenie boli len fotografie a knižné opisy. Tanečné výstupy budú striedať animácie s historickým výkladom, takže nie len, že uvidíte, ako vznikal moderný tanec, ale sa o ňom aj veľa dozviete.  

Inscenácia vznikla podľa knižnej predlohy Dominiky Beňakovej Svetové osobnosti moderného tanca a bola vytvorená na základe interného grantu VŠMU, ktorého podstatou je medzi fakultná spolupráca. Na tvorbe sa podieľalo a spolupracovalo osem katedier VŠMU a viac, ako tridsať umelcov, medzi ktorými sú študenti aj pedagógovia školy.