Každý umelecký smer má svojich velikánov, postavy z histórie, ktoré stoja na pomyselnom piedestáli. Nie je tomu inak ani vo svete tanečného umenia. Základy moderného tanca položila prvá generácia jeho tvorcov: Loië Fuller, Isadora Duncan, Ruth St. Denis a Ted Shawna. Moderný tanec sa zrodil z ich obetavej a vyčerpávajúcej práce, koncom 19. a na začiatku 20. storočia. Mladí tvorcovia ich dávno zabudnutým choreografiám opäť vdýchnu život a na javisku budú poodhalené aj ich turbulentné, ale obdivuhodné životné osudy. Vrátia sa tak z pomyselného tanečného Olympu späť do divadla. Spomínané diela sa takmer nezachovali, východiskom pre ich oživenie boli len fotografie a knižné opisy. Tanečné výstupy budú striedať animácie s historickým výkladom, takže nie len, že uvidíte, ako vznikal moderný tanec, ale sa o ňom aj veľa dozviete.  

Inscenácia vznikla podľa knižnej predlohy Dominiky Beňakovej Svetové osobnosti moderného tanca a bola vytvorená na základe interného grantu VŠMU, ktorého podstatou je medzi fakultná spolupráca. Na tvorbe sa podieľalo a spolupracovalo osem katedier VŠMU a viac, ako tridsať umelcov, medzi ktorými sú študenti aj pedagógovia školy.  

Balady

Balady sú piesne, ktoré rozprávajú príbehy. Tieto piesne inšpirovali mnohých tvorcov k ich umeleckému stvárneniu. Obsahujú totiž epickú, dramatickú aj lyrickú zložku a vyznačujú sa rôznymi formami lyrizmu, expresívnosťou vyjadrenia a pod. Z estetického hľadiska sú to piesne plné obrazov utrpenia, drastickosti a brutality, ale aj so silným étosom a tragickým konfliktom. Tematicky predstavujú širokú škálu tragickej a nešťastnej lásky, osudové zámeny a prekliatie, zbojníckeho a vojenského života, ale i historických udalostí a náboženských motívov.  

Slovenský ľudový umelecký kolektív v spojení s hudobným zoskupením Ensemble FLAIR z Ostravy a speváckou skupinou BLAženky zo Vsetína prináša na scénu nový hudobno-tanečný projekt inšpirovaný rôznymi podobami ľudovej balady z českého, moravského a slovenského prostredia, v spojení s choreografiami a projekciou, ktoré scénicky i obsahovo dotvárajú obraz balady na javisku.

Ako som vstúpil do seba

Autobiografický príbeh zakladateľa Radošinského naivného divadla pána Stanislava Štepku. Tento jedinečný titul je venovaný jeho významnému životnému jubileu. Účinkujú Radošinské naivné divadlo a Slovenský ľudový umelecký kolektív (jeho tanečná a hudobná zložka).


Zišiel mi na um príbeh na hru Ako som vstúpil do seba. Reku, čo tak napísať vtipnú a nekonvenčnú správu o dobrodružnej ceste z vlastných úst do ľudského vnútra, teda podniknúť doslovnú javiskovú cestu do seba.

Autor sa rozhodne v jeden deň – len tak doslova vstúpiť do seba, zoznámiť sa s vlastným vnútrom, teda Jazykom, Zubmi, so Slinami, ktoré ho dopravia do žalúdka, kde by stretol ubolený žalúdočný Vred v prítomnosti vyhrávajúcej rómskej kapely, prepadli by ho Parazity a ochránili Krvinky, privandroval by aj do Srdca, kde by stretol tých, ktorých má v srdci. Pamätlivá Pamäť by mu ukázala to, čo pozabúdal a na čo by zabudnúť nemal. Celou cestou by ho mala sprevádzať kamarátka Fantázia, ktorá cestujúcemu v sebe ponúkne od začiatku do konca nevídané a nečakané príležitosti. Ráno by som sa mohol z cesty šikovne vrátiť, napríklad by som sa mohol so Slzou len tak vyplakať…

A pritom tento text a táto inscenácia nechcú byť iba, povedzme, dvojhodinovou rekonštrukciou života muža v pokročilom veku. Radošinské naivné divadlo spolu so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom, s jeho tanečnou zložkou a kapelou, chceme pripraviť a spolu uviesť veľkú muzikálovú inscenáciu o vtipnom spoznávaní seba, o hľadaní a možno aj nachádzaní seba samého; chceme spolu s divákmi zažiť veľkú výpravu do sveta fantázie a spomienok a pritom v sebe preskúmať to človečenské, čo nás spája.

Pod spoľahlivým vedením režiséra Ondreja Spišáka, s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča, v choreografii Ladislava Cmoreja chce sa Radošinské naivné divadlo spolu so SĽUK-om vydať na novú, nie ľahkú, no isto aj krásnu a dobrodružnú cestu. Verte, nechce to byť iba zdravovedná či osvetová cesta v nás, to by sa nám naozaj videlo málo a možno by to ani nebolo nič zaujímavé či mimoriadne.

Pozývame divákov tohto nezvyčajného spoločného javiskového projektu RND a SĽUK-u na veľké spoločné a spoločenské scénické a fantazijné vandrovanie i uvažovanie o sebe a čase. Veď podobné výlety podnikáme s divadlom často, ak nie odjakživa. A ja sa spolu so súborom teším nielen na takéto vtipné výlety, ale aj na tiché návraty s novým nečakaným poznaním.

Pokorné návraty mali by byť zmyslom našich výletov.

Stanislav Štepka

Balet & SĽUK / Tancom k sebe

Tanec môžeme vnímať ako umelecko-dorozumievací fenomén, ktorý dokáže s ľuďmi komunikovať bez slov, a to bez ohľadu na národnosť, jazykové schopnosti, pohlavie či vek. Nezáleží pritom, či ide o tanec akademický alebo ľudový. Dva profesionálne tanečné súbory – Balet Slovenského národného divadla a Slovenský ľudový umelecký kolektív – v snahe priniesť krásu rozličných žánrov tanca ponúkajú v spoločnom komponovanom programe to najlepšie zo svojho repertoáru.

Tanečníci Baletu SND sa predstavia v divácky obľúbených choreografiách klasického repertoáru ako napríklad Labutie jazeroDon Quijote a SĽUK do programu prispeje najkrajšími tanečnými fragmentmi, ktoré reprezentujú nesmierne bohaté folklórne dedičstvo Slovenska. Sólisti a členovia oboch súborov predvedú bok po boku interpretačné majstrovstvo a širokú pohybovo-žánrovú škálu v choreografiách, ktoré potešia milovníkov tanečného umenia.

Pašie

Scénická freska o dvoch archaických podobách zápasu života a smrti. Tou prvou je tradičná ľudová kultúra s obrazmi kalendárnych obyčajov spätých s cyklom striedania zimy a príchodu novej, životodarnej jari. Tú druhú podobu reprezentuje biblický novozákonný príbeh o zrade, prenasledovaní, zajatí, umučení a ukrižovaní Ježiša Krista.

Obidve podoby sú dodnes aktuálne a paralelne prežívané na mnohých miestach Slovenska. Autorským zámerom programu nie je ani transkripcia tradície, ani konfrontácia s veľkonočnou liturgiou. Cieľom nášho predstavenia je interpretovať príbeh o človeku a zemi, živú tradíciu a biblické motívy súčasnými umeleckými prostriedkami, jazykom divadla, tanca a hudby.

Pastorále

Okrem ľudových kolied, duchovných a pastorálnych piesní koncert dopĺňajú aj dve hry ľudového divadla. Vianočná hra o biblickom kráľovi Herodesovi je odkazom na ľudové spracovanie biblickej témy, podľa ktorej dal kráľ Herodes rozkaz povraždiť všetky betlehemské deti do dvoch rokov (Evanjelium podľa Matúša, 2, 1–16). Na túto ľudovú hru nadväzuje bábková betlehemská hra Šopka z obce Topoľovka. Tradíciu bábkových betlehemských hier priniesli do Topoľovky na prelome 19. a 20. storočia prisťahovalci z Poľska a Ukrajiny.

Slovensko

Atraktívny program tancov a piesní rôznych regiónov Slovenska. Autori sa pri javiskovom spracovaní pôvodného folklórneho materiálu opierali o atribúty typické pre ľudové umenie: improvizácia, inovácia, grotesknosť, komika, exotika i teatrálnosť.

V spojení s výnimočnými interpretačnými schopnosťami tanečného súboru, ľudovej hudby a speváckej skupiny SĽUK‑u  toto dielo ponúka súčasnému publiku sviežu javiskovú podobu rôznorodosti tradičného folklóru Slovenska.

Skip to content